Skip to main content

Himedži (hrad) Obsah Architektúra a obranné plány | Dejiny | Iné projekty | Externé odkazy | Navigačné menu34°50′22″S 134°41′38″V / 34,839444°S 134,693889°V / 34.839444; 134.693889Sprievodca hradom HimedžiStránky hradu HimedžiHimeji-jo - UNESCO World Heritage Centreu

GusukuHrad HimedžiHórjúdžiPamätník mieru v HirošimePolostrov KiiKjótoJakušimaNaraNikkóIwami GinzanIcukušima-džindžaŠirakami-SančiŠirakawa-gó a GokajamaNárodný park ŠiretokoHora FudžiPradiareň hodvábu v TomiokeLokality japonskej priemyslovej revolúcie MeidžiPráce Le CorbusieraOkinošimaMunakataNagasaki


Hrady a zámky v JaponskuLokality Svetového dedičstva v JaponskuArchitektúra z 1618


jap.japonskýhradHimedžiprefektúra Hjógo1993Zoznam svetového dedičstvaUNESCOhradom Macumotohradom KumamotoTri slávne hrady1601Nanboku-čoMuromači1346Akamacu SadanoriAkamacu NorimuraŠomjodži1580Tojotomi HidejošiKuroda Jošitakabitke pri Sekigahare1601Tokugawa Iejasu1618Sakaiho Tadasumureforiem Meidži18681871systém han1874187919101945druhej svetovej vojnyAkiru Kurosawu19852003Jamesi BondoviŽiješ len dvakrát1967Seanom Connerym










(function()var node=document.getElementById("mw-dismissablenotice-anonplace");if(node)node.outerHTML="u003Cdiv class="mw-dismissable-notice"u003Eu003Cdiv class="mw-dismissable-notice-close"u003E[u003Ca tabindex="0" role="button"u003Enezobrazovaťu003C/au003E]u003C/divu003Eu003Cdiv class="mw-dismissable-notice-body"u003Eu003Cdiv id="localNotice" lang="sk" dir="ltr"u003Eu003Ctable style="width: 100%;"u003Enu003Ctbodyu003Eu003Ctru003Enu003Ctd style="width: 0%" valign="right"u003Enu003Cdiv class="center"u003Eu003Cdiv class="floatnone"u003Eu003Cimg alt="Logo banner-600-t.png" src="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/e/e0/Logo_banner-600-t.png/150px-Logo_banner-600-t.png" decoding="async" width="150" height="40" srcset="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/e/e0/Logo_banner-600-t.png/225px-Logo_banner-600-t.png 1.5x, //upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/e/e0/Logo_banner-600-t.png/300px-Logo_banner-600-t.png 2x" data-file-width="600" data-file-height="160" /u003Eu003C/divu003Eu003C/divu003Enu003C/tdu003Enu003Ctd style="width: 100%" valign="left"u003Enu003Cdiv style="text-align:center"u003Eu003Cbigu003Eu003Ca href="/wiki/Wikip%C3%A9dia:WikiJar_SVE_2019" title="Wikipédia:WikiJar SVE 2019"u003Eu003Cbu003EWikiJar strednej a východnej Európy 2019u003C/bu003Eu003C/au003Eu003C/bigu003Eu003Cbr /u003ENapíšte článok týkajúci sa strednej alebo východnej Európy a vyhrajte zaujímavé ceny!u003C/divu003Enu003C/tdu003Eu003C/tru003Eu003C/tbodyu003Eu003C/tableu003Enu003Ctable border="0" cellspacing="0" cellpadding="0" width="100%" style="margin-bottom: 0;"u003Ennu003Ctbodyu003Eu003Ctr style="white-space: nowrap;"u003Enu003Ctd style="width: 7em; border-top: 10px #BEF781 solid; padding: 10px; text-align: center;"u003Enu003C/tdu003Eu003C/tru003Eu003C/tbodyu003Eu003C/tableu003Eu003C/divu003Eu003C/divu003Eu003C/divu003E";());




Himedži (hrad)




z Wikipédie, slobodnej encyklopédie






Skočit na navigaci
Skočit na vyhledávání


Svetové dedičstvo UNESCO

Súradnice: 34°50′22″S 134°41′38″V / 34,839444°S 134,693889°V / 34.839444; 134.693889




Pohľad od Niši-no-maru




Panoramatický pohľad do podhradia, v pozadí je mesto Himedži


Himedži (jap. 姫路城 – Himedži-džó) je japonský hrad v meste Himedži, prefektúra Hjógo.


Patrí medzi najstaršie zachované stavby z japonského stredoveku. V roku 1993 bol Himedži zapísaný na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Hrad je zároveň japonským Národným kultúrnym pokladom. Spoločne s hradom Macumoto a s hradom Kumamoto tvorí tzv. „Tri slávne hrady“. Je to, takisto, najviac navštevovaný hrad v Japonsku. Niekedy je vďaka svojmu žiarivo bielemu exteriéru nazývaný aj Hakurodžó alebo Širasagidžó („Hrad bielej volavky“).


Hrad Himedži sa často objavuje v japonskej televízii. Hrad Edo (dnes Kókjo) totiž nemá hradnú vežu, a tak, ak treba v historických filmoch a seriáloch dostatočná reprezentatívna náhrada, producenti sa automaticky obracajú k Himedžidžó.




Obsah





  • 1 Architektúra a obranné plány


  • 2 Dejiny


  • 3 Iné projekty


  • 4 Externé odkazy




Architektúra a obranné plány |


Himedži predstavuje skvelý príklad japonského hradu – má veľa z obranných a architektonických prvkov spájaných s predstavou japonského hradu. Vysoké kamenné základy, biele steny a rozmiestnenie budov vnútri komplexu bolo charakteristické pre všetky japonské hrady. Rovnako rozmiestnenie palebných postavení, otvorov na vrhanie kameňov a pod. je ukážkou typického hradného dizajnu. Dnešná hradná veža je z roku 1601.


Jedným z najdôležitejších obranných prvkov hradu Himedži, a asi aj najznámejším, je labyrint ciest vedúcich k hlavnej veži. Brány, nádvoria a vonkajšie hradby sú usporiadané tak, aby nútili útočníkov postupovať k hradnej veži po špirále okolo hradu. To ich vystavovalo neustálej paľbe obrancov po celú dobu ich cesty k hlavnej veži. Táto prístupová cesta mala navyše veľa slepých uličiek. Himedži však nikdy nebol napadnutý takýmto spôsobom, a tak obranný systém zostal nevyskúšaný.



Dejiny |




Hrad Himedži na konci jari




Hrad Himedži


Hrad bol navrhnutý a postavený v priebehu Nanboku-čo (cisárskej schizmy) v období Muromači. V tom čase sa nazýval Hrad Himejama. V roku 1346 Akamacu Sadanori naplánoval hrad na úpätí hory Himedži, kde Akamacu Norimura už predtým postavil chrám Šomjodži. Po vojne Kakicu prevzal kontrolu a plánovanie hradu nakrátko klan Jamana, ale v priebehu vojny Ónin sa vrátil do rúk rodu Akamacu.


V roku 1580 Tojotomi Hidejoši prevzal kontrolu nad hradom a Kuroda Jošitaka postavil trojposchodovú vežu.


Po bitke pri Sekigahare v roku 1601 Tokugawa Iejasu zveril hrad Himedži do rúk Ikedu Terumasu. Ikeda prestaval hrad v priebehu ôsmich rokov do približne dnešnej podoby. Posledná väčšia prístavba, Západného nádvoria, bola dokončená v roku 1618.


Himedži bol jedným z posledných útočísk tozama daimjó na konci obdobia Edo. Vlastnili ho potomkovia Sakaiho Tadasumu až do reforiem Meidži. V roku 1868 nová japonská vláda poslala Okajamskú armádu, pod velením jedného z potomkov Ikedu Terumasu, aby hrad ostreľovala slepými nábojmi a vytlačila obrancov preč z hradu.


Keď bol v roku 1871 zrušený systém han, hrad Himedži bol predaný v aukcii. Konečná cena bola 23 jenov a 50 senov. Náklady na rozobratie hradu sa však ukázali byť príliš vysoké, a tak z tohto zámeru zišlo.


Desiaty regiment pechoty obsadil hrad Himedži v roku 1874 a Ministerstvo vojny ho prevzalo pod svoju kontrolu v roku 1879. Hlavná veža bola renovovaná v roku 1910 pomocou 90 000 jenov z verejných fondov.


V roku 1945, koncom druhej svetovej vojny, bol Himedži bombardovaný. Hoci bola vedľa stojaca škola vypálená do základov, hrad prežil prakticky nepoškodený (až na niekoľko drobných škôd spôsobených výbuchmi v susedstve).


Hrad Himedži použili filmári pri natáčaní filmu Ran od Akiru Kurosawu v roku 1985 a takisto časť filmu Posledný samuraj (2003) sa nakrúcala tu (s použitím umelého snehu). Hrad Himedži poslúžil ako sídlo japonskej tajnej služby vo filme o Jamesi Bondovi "Žiješ len dvakrát" (1967) so Seanom Connerym v hlavnej úlohe.



Iné projekty |


Commons


  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Himedži (hrad)


Externé odkazy |



  • Sprievodca hradom Himedži (po anglicky)


  • Stránky hradu Himedži (po anglicky)


  • Himeji-jo - UNESCO World Heritage Centre (po anglicky)









Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Himedži_(hrad)&oldid=6374581“










Navigačné menu


























(window.RLQ=window.RLQ||[]).push(function()mw.config.set("wgPageParseReport":"limitreport":"cputime":"0.172","walltime":"0.227","ppvisitednodes":"value":2406,"limit":1000000,"ppgeneratednodes":"value":0,"limit":1500000,"postexpandincludesize":"value":13542,"limit":2097152,"templateargumentsize":"value":1388,"limit":2097152,"expansiondepth":"value":10,"limit":40,"expensivefunctioncount":"value":0,"limit":500,"unstrip-depth":"value":0,"limit":20,"unstrip-size":"value":0,"limit":5000000,"entityaccesscount":"value":0,"limit":400,"timingprofile":["100.00% 168.619 1 -total"," 30.02% 50.626 1 Šablóna:Svetové_dedičstvo_-_Japonsko"," 27.44% 46.266 1 Šablóna:Navigačná_lišta"," 24.24% 40.866 1 Šablóna:Projekt"," 24.15% 40.724 1 Šablóna:Jpn"," 23.53% 39.677 1 Šablóna:Navbox"," 22.80% 38.437 1 Šablóna:Vjz"," 16.59% 27.974 1 Šablóna:Súradnice"," 15.73% 26.529 1 Šablóna:Cudzojazyčne"," 12.23% 20.624 1 Šablóna:Minivlajka"],"scribunto":"limitreport-timeusage":"value":"0.014","limit":"10.000","limitreport-memusage":"value":778031,"limit":52428800,"cachereport":"origin":"mw1265","timestamp":"20190413184124","ttl":2592000,"transientcontent":false););"@context":"https://schema.org","@type":"Article","name":"Himedu017ei (hrad)","url":"https://sk.wikipedia.org/wiki/Himed%C5%BEi_(hrad)","sameAs":"http://www.wikidata.org/entity/Q188754","mainEntity":"http://www.wikidata.org/entity/Q188754","author":"@type":"Organization","name":"Pu0159ispu011bvatelu00e9 projektu016f Wikimedia","publisher":"@type":"Organization","name":"nadace Wikimedia","logo":"@type":"ImageObject","url":"https://www.wikimedia.org/static/images/wmf-hor-googpub.png","datePublished":"2006-10-30T22:26:15Z","dateModified":"2016-10-07T06:52:23Z","image":"https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/3/35/Himeji_Castle_The_Keep_Towers.jpg"(window.RLQ=window.RLQ||[]).push(function()mw.config.set("wgBackendResponseTime":151,"wgHostname":"mw1333"););

Popular posts from this blog

Log på Navigationsmenu

Creating second map without labels using QGIS?How to lock map labels for inset map in Print Composer?How to Force the Showing of Labels of a Vector File in QGISQGIS Valmiera, Labels only show for part of polygonsRemoving duplicate point labels in QGISLabeling every feature using QGIS?Show labels for point features outside map canvasAbbreviate Road Labels in QGIS only when requiredExporting map from composer in QGIS - text labels have moved in output?How to make sure labels in qgis turn up in layout map?Writing label expression with ArcMap and If then Statement?

Nuuk Indholdsfortegnelse Etyomologi | Historie | Geografi | Transport og infrastruktur | Politik og administration | Uddannelsesinstitutioner | Kultur | Venskabsbyer | Noter | Eksterne henvisninger | Se også | Navigationsmenuwww.sermersooq.gl64°10′N 51°45′V / 64.167°N 51.750°V / 64.167; -51.75064°10′N 51°45′V / 64.167°N 51.750°V / 64.167; -51.750DMI - KlimanormalerSalmonsen, s. 850Grønlands Naturinstitut undersøger rensdyr i Akia og Maniitsoq foråret 2008Grønlands NaturinstitutNy vej til Qinngorput indviet i dagAntallet af biler i Nuuk må begrænsesNy taxacentral mødt med demonstrationKøreplan. Rute 1, 2 og 3SnescootersporNuukNord er for storSkoler i Kommuneqarfik SermersooqAtuarfik Samuel KleinschmidtKangillinguit AtuarfiatNuussuup AtuarfiaNuuk Internationale FriskoleIlinniarfissuaq, Grønlands SeminariumLedelseÅrsberetning for 2008Kunst og arkitekturÅrsberetning for 2008Julie om naturenNuuk KunstmuseumSilamiutGrønlands Nationalmuseum og ArkivStatistisk ÅrbogGrønlands LandsbibliotekStore koncerter på stribeVandhund nummer 1.000.000Kommuneqarfik Sermersooq – MalikForsidenVenskabsbyerLyngby-Taarbæk i GrønlandArctic Business NetworkWinter Cities 2008 i NuukDagligt opdaterede satellitbilleder fra NuukområdetKommuneqarfik Sermersooqs hjemmesideTurist i NuukGrønlands Statistiks databankGrønlands Hjemmestyres valgresultaterrrWorldCat124325457671310-5